Slovak Republic and EU

{ddm/11341/prislusnost-k-statu_vi_VN=[35108], scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/prislusnost-k-statu_de_DE=[35108], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180918000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180918000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], entryClassPK=[3349938], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3349771], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], content=[

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.

 

Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“

 

Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička.

 

Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.

20180918000000 false odbor ["[\"3349771\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. ["[\"35108\"]"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_zh_CN=[35108], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], viewCount_sortable=[219], ddm/11341/text_ru_RU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], viewCount=[219], content_sk_SK=[

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.

 

Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“

 

Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička.

 

Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.

20180918000000 false odbor ["[\"3349771\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. ["[\"35108\"]"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/text_sk_SK=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_be_BY=[35108], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sk_SK=[35108], ddm/11341/text_tr_TR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/text_ko_KR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180918000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3349771], ddm/11341/text_pt_BR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/anotacia_en_US=[Today (18 September) František Ružička, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, took part in the meeting of the EU General Affairs Council (GAC) in Brussels. As part of a packed agenda, the ministers dealt with the post-2020 Multiannual Financial Framework, legislative priorities for next year, the issue of rule of law in Poland and Brexit issues, as well as the agenda for the October European Council meeting.The policy debate of the ministers focused on the priorities that should be primarily covered as part of the new budget framework after 2020. The proposal reflects new challenges that the EU must currently face. These are, for example, strengthening of programmes focusing on citizens’ security, protection of external borders and also issues related to migration in the countries of origin. The cohesion countries, however, notified that these ambitions cannot be pursued to the detriment of traditional policies such as the cohesion policy and common agricultural policy.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3349771], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3349771], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180918180800], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180918000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[State Secretary Ružička at the meeting of the EU General Affairs’ Council], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/prislusnost-k-statu_es_ES=[35108], modified=[20180919172914], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3349771], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180918000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_en_US=[35108], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3349771], ddm/11341/text_pl_PL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3349938], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180918000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_tr_TR=[35108], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sl_SL=[35108], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180918000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3349771], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], treePath=[30303, 2982055, 3335234], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/text_be_BY=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180918000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3349771], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_hu_HU=[35108], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/text_en_US=[Today (18 September) František Ružička, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, took part in the meeting of the EU General Affairs Council (GAC) in Brussels. As part of a packed agenda, the ministers dealt with the post-2020 Multiannual Financial Framework, legislative priorities for next year, the issue of rule of law in Poland and Brexit issues, as well as the agenda for the October European Council meeting. The policy debate of the ministers focused on the priorities that should be primarily covered as part of the new budget framework after 2020. The proposal reflects new challenges that the EU must currently face. These are, for example, strengthening of programmes focusing on citizens’ security, protection of external borders and also issues related to migration in the countries of origin. The cohesion countries, however, notified that these ambitions cannot be pursued to the detriment of traditional policies such as the cohesion policy and common agricultural policy. In this respect, the State Secretary stated: “The Multinational Financial Framework is a key policy instrument to implement priorities by means of which the expectations of citizens will be fulfilled. It will be our citizens who will be most influenced by our decisions. That is why we need to stay sufficiently ambitious in terms of new challenges but we also need the right balance between their support and the support of traditional priorities. Key is that the Cohesion and Common Agricultural Policy remain core EU policies.” With regards to Article 7 and the issue of the rule of law in Poland, Slovakia has been emphasizing a solution based on a dialogue since the very beginning. We trust that the EU is a community based on certain common values, constructive cooperation, and therefore should not be a demonstration of threats and sanctions. “Despite the fact that the procedure has now reached the stage of a hearing for Poland, it does not mean that the dialogue has failed. We all see gradual concessions on both sides. It is possible, though, that the process has not been developing as fast as we all would wish. We should recall how diametrically opposite were the positions of Poland and the European Commission just a few months ago and what the state-of-play is today. We are convinced that at last an agreement will be concluded also in relation to the outstanding issues and a positive conclusion will be reached,” stated State Secretary Ružička. During the working lunch the discussion focused on the priorities till the end of the current political cycle of the European institutions. The so-called “Letter of Intent” outlining the agenda for the Commission for the next year was the baseline for discussion. In the discussion, the ministers had the possibility to express their opinions on the intentions of the Commission, also with the view on issues that were stressed by the EU Commission President Jean Claude Juncker in his address to the European Parliament (12 September). In this context, the State Secretary said that “we need a Union whose results will be felt by our citizens. That is why we must focus, more intensely, on communication towards them and use the time until the EP elections and work on the issues on the table. From Slovakia’s view, key will be completion of the Single Market and removing barriers that have emerged lately in it. This is related to the restrictions of Schengen, otherwise a fundamental benefit for our people. It is also necessary to focus on security and strengthening of the protection of external borders. Last but not least, open areas within the building of the economic and currency union must be completed.” As for the foreign partners, there is room for the Union to strengthen its position on a global scale. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3349771], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3349771], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pl_PL=[35108], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3349771], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180918180800], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180918000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3349771], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a európska únia], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22198], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a európska únia], ratings=[0.0], title_sk_SK=[Štátny tajomník František Ružička na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[state secretary ružička at the meeting of the eu general affairs’ council], version=[1.1], folderId=[3335234], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3349771], title=[Štátny tajomník František Ružička na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/text_fr_FR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], title_sortable=[štátny tajomník františek ružička na zasadnutí rady eú pre všeobecné záležitosti], createDate=[20180919172911], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180918000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180918000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ru_RU=[35108], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180918000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], uid=[15_PORTLET_3351643], ddm/11341/text_hu_HU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_fr_FR=[35108], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180918000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pt_BR=[35108], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], type=[general], articleId=[3349936], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3349771], userId=[1595336], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ko_KR=[35108], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180918000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180918000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3349771], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180918000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180918000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/prislusnost-k-statu_it_IT=[35108], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sr_RS=[35108], ddm/11341/prislusnost-k-statu_uk_UA=[35108], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3349771], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3349771], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/text_zh_CN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady. Politická diskusia ministrov sa sústredila na priority, ktoré by mali byť primárne pokryté v rámci nového rozpočtového rámca na obdobie po roku 2020. V návrhu sú reflektované nové výzvy, ktorým EÚ musí v súčasnosti čeliť. Ide napríklad o posilnenie programov zameraných na bezpečnosť občanov, ochranu vonkajších hraníc ako aj riešenie migrácie v krajinách pôvodu. Kohézne krajiny však upozorňujú, že tieto ambície nemôžu ísť na úkor tradičných politík, akými je práve politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika. V tejto súvislosti štátny tajomník konštatoval: „Viacročný finančný rámec je kľúčový politický nástroj na implementovanie priorít, ktorými naplníme očakávania našich občanov. Naše rozhodnutia budú mať dopady práve na nich. Preto musíme zostať dostatočne ambiciózni voči novým výzvam, ale zároveň potrebujeme správnu rovnováhu medzi ich podporou a tradičnými prioritami. Je kľúčové, aby kohézia a spoločná poľnohospodárska politika zostali hlavnými politikami EÚ.“ Vo veci právneho štátu v zmysle postupu podľa čl. 7 voči Poľsku od počiatku Slovensko zdôrazňuje riešenie spočívajúce v dialógu. Máme za to, že EÚ je spoločenstvom založeným na určitých spoločných hodnotách, konštruktívnej spolupráci, a naopak nemá byť výrazom hrozieb a sankcií. „Napriek tomu, že sa proces posunul do fázy vypočutia Poľska, neznamená to zlyhanie dialógu. Všetci vnímame postupné ústupky na oboch stranách. Je možné, že sa veci nevyvíjajú tak rýchlo, ako by sme si všetci priali. Musíme si uvedomiť, aké diametrálne odlišné boli postoje Poľska a Európskej komisie ešte pred pár mesiacmi a kde sa nachádzame dnes. Sme presvedčení, že sa napokon podarí nájsť zhodu aj v ostatných otvorených otázkach a dospieť k pozitívnemu záveru,“ uviedol F. Ružička. Počas pracovného obeda sa debata sústredila na priority do konca súčasného politického cyklu európskych inštitúcií. Základom bol tzv. Letter of Intent, v ktorom boli zadefinované predstavy pre pracovný program Komisie na budúci rok. Ministri tak mali možnosť vyjadriť sa k zámerom Komisie aj s ohľadom na momenty, ktoré zdôraznil predseda Európskej Komisie J.-C. Juncker vo svojom prejave v Európskom parlamente (12. september). V tomto kontexte sa štátny tajomník vyjadril, že „potrebujeme Úniu, ktorej výsledky pocítia naši občania. Preto sa musíme intenzívnejšie zamerať na komunikáciu voči nim a využiť zostávajúci čas do európskych volieb a pracovať na tom, čo je na stole. Z pohľadu Slovenska tak bude kľúčové dobudovať Jednotný trh a odstrániť bariéry, ktoré sa v ostatnom čase vytvorili. To súvisí aj s obmedzeniami Schengenu ako základnej vymoženosti pre našich ľudí. Súčasne sa treba venovať bezpečnosti a posilneniu ochrany vonkajších hraníc. V neposlednom rade ide aj o dokončenie otvorených oblastí na dobudovaní hospodárskej a menovej únii.“ Smerom k zahraničným partnerom zostáva Únii priestor aj na posilnení jej postavenia v globálnom meradle.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Štátny tajomník MZVaEZ SR František Ružička sa dnes (18. septembra) zúčastnil zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli. Ministri sa v nabitom programe venovali Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020, legislatívnym prioritám na budúci rok, otázke právneho štátu v Poľsku, Brexitu, ako aj agende októbrového zasadnutia Európskej rady.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[štátny tajomník františek ružička na zasadnutí rady eú pre všeobecné záležitosti], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3349771], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[štátny tajomník františek ružička na zasadnutí rady eú pre všeobecné záležitosti], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180918000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

Today (18 September) František Ružička, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, took part in the meeting of the EU General Affairs Council (GAC) in Brussels.  As part of a packed agenda, the ministers dealt with the post-2020 Multiannual Financial Framework, legislative priorities for next year, the issue of rule of law in Poland and Brexit issues, as well as the agenda for the October European Council meeting.

 

The policy debate of the ministers focused on the priorities that should be primarily covered as part of the new budget framework after 2020. The proposal reflects new challenges that the EU must currently face. These are, for example, strengthening of programmes focusing on citizens’ security, protection of external borders and also issues related to migration in the countries of origin. The cohesion countries, however, notified that these ambitions cannot be pursued to the detriment of traditional policies such as the cohesion policy and common agricultural policy.  In this respect, the State Secretary stated: “The Multinational Financial Framework is a key policy instrument to implement priorities by means of which the expectations of citizens will be fulfilled. It will be our citizens who will be most influenced by our decisions. That is why we need to stay sufficiently ambitious in terms of new challenges but we also need the right balance between their support and the support of traditional priorities. Key is that the Cohesion and Common Agricultural Policy remain core EU policies.”

 

With regards to Article 7 and the issue of the rule of law in Poland, Slovakia has been emphasizing a solution based on a dialogue since the very beginning. We trust that the EU is a community based on certain common values, constructive cooperation, and therefore should not be a demonstration of threats and sanctions.  “Despite the fact that the procedure has now reached the stage of a hearing for Poland, it does not mean that the dialogue has failed. We all see gradual concessions on both sides. It is possible, though, that the process has not been developing as fast as we all would wish. We should recall how diametrically opposite were the positions of Poland and the European Commission just a few months ago and what the state-of-play is today. We are convinced that at last an agreement will be concluded also in relation to the outstanding issues and a positive conclusion will be reached,” stated State Secretary Ružička.

 

During the working lunch the discussion focused on the priorities till the end of the current political cycle of the European institutions. The so-called “Letter of Intent” outlining the agenda for the Commission for the next year was the baseline for discussion. In the discussion, the ministers had the possibility to express their opinions on the intentions of the Commission, also with the view on issues that were stressed by the EU Commission President Jean Claude Juncker in his address to the European Parliament (12 September). In this context, the State Secretary said that “we need a Union whose results will be felt by our citizens. That is why we must focus, more intensely, on communication towards them and use the time until the EP elections and work on the issues on the table. From Slovakia’s view, key will be completion of the Single Market and removing barriers that have emerged lately in it. This is related to the restrictions of Schengen, otherwise a fundamental benefit for our people. It is also necessary to focus on security and strengthening of the protection of external borders. Last but not least, open areas within the building of the economic and currency union must be completed.” As for the foreign partners, there is room for the Union to strengthen its position on a global scale. 

20180918000000 false odbor ["[\"3349771\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Today (18 September) František Ružička, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, took part in the meeting of the EU General Affairs Council (GAC) in Brussels. As part of a packed agenda, the ministers dealt with the post-2020 Multiannual Financial Framework, legislative priorities for next year, the issue of rule of law in Poland and Brexit issues, as well as the agenda for the October European Council meeting.The policy debate of the ministers focused on the priorities that should be primarily covered as part of the new budget framework after 2020. The proposal reflects new challenges that the EU must currently face. These are, for example, strengthening of programmes focusing on citizens’ security, protection of external borders and also issues related to migration in the countries of origin. The cohesion countries, however, notified that these ambitions cannot be pursued to the detriment of traditional policies such as the cohesion policy and common agricultural policy. ["[\"35108\"]"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180914000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180914000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], entryClassPK=[3343757], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3343701], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], content=[

Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.

 

Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy.

 

Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.

20180914000000 false odbor ["[\"3343701\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[387], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/text_ru_RU=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], viewCount=[387], content_sk_SK=[

Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.

 

Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy.

 

Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.

20180914000000 false odbor ["[\"3343701\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/text_sk_SK=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/text_tr_TR=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/text_ko_KR=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180914000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3343701], ddm/11341/text_pt_BR=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/anotacia_en_US=[Brussels (14 September) – At an informal meeting of the EU Foreign Affairs Council’s development segment, at which the Slovak Republic was represented by Lukáš Parízek, State Secretary of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs, the discussion among the development ministers was focused on the proposal of creating the new Neighbourhood, Development and International Cooperation Instrument (NDICI) by integrating the EU’s external policies in the relevant areas. The discussion was held in the context of the 2021-2027 EU budget negotiations. This has been the very first political discussion concerning this issue since the NDICI proposal was published on 14 June. Slovakia’s priority is the migration issue, particularly in terms of how its fundamental causes in countries of origin and transit can be resolved. An equally important issue for Slovakia is retaining the separate European Neighbourhood Instrument (ENI).], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3343701], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3343701], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180914131300], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180914000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Lukáš Parízek attends informal meeting of development cooperation ministers in Brussels], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180916194325], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3343701], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180914000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3343701], ddm/11341/text_pl_PL=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3343757], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180914000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180914000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3343701], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], treePath=[30303, 2982055, 3335234], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180914000000], ddm/11341/text_be_BY=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3343701], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/text_en_US=[Brussels (14 September) – At an informal meeting of the EU Foreign Affairs Council’s development segment, at which the Slovak Republic was represented by Lukáš Parízek, State Secretary of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs, the discussion among the development ministers was focused on the proposal of creating the new Neighbourhood, Development and International Cooperation Instrument (NDICI) by integrating the EU’s external policies in the relevant areas. The discussion was held in the context of the 2021-2027 EU budget negotiations. This has been the very first political discussion concerning this issue since the NDICI proposal was published on 14 June. Slovakia’s priority is the migration issue, particularly in terms of how its fundamental causes in countries of origin and transit can be resolved. An equally important issue for Slovakia is retaining the separate European Neighbourhood Instrument (ENI). “Our eastern neighbours, as well as countries aspiring to become members of the EU family, should have an independent, tailor-made instrument to help them make this vision come true. Only then can we adequately react to their needs and raise their level of commitment. This is why we do not support the integration of the neighbourhood policy with other policies of the EU,” said State Secretary Parízek. The ministers also talked about the outcomes of EU engagement in integrating humanitarian and development activities in six selected pilot countries (Chad, Iraq, Myanmar, Nigeria, Sudan and Uganda). This process was started with the aim to test a comprehensive, all-European intervention approach. It includes external instruments, activities of EU institutions and EU member states. The discussion confirmed that effective coordination requires increased collective efforts in prevention, early reaction, peacebuilding and dealing with crises. The FAC/DEV informal meeting was concluded with a business lunch where the discussion focused on setting up partnerships between the EU and Africa, drawing on the conclusions made at the June summit of the European Council. A solution to the migration issue will require an essential social and economic transformation of the African continent, which will be dependent on job creation, social development and good administration of public affairs. Other key conditions include increased investment, a good business environment and a well-prepared labour force. “We need to cooperate with African partners in the area of creating a healthy business environment, as this would attract the much needed foreign investment. In addition, it is necessary to reinforce enforcement of the law, the rule of law and good administration of public affairs at all levels of society, including the fight against corruption,” emphasized State Secretary Parízek.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3343701], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3343701], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3343701], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180914131300], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180914000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3343701], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, oficiálna rozvojová pomoc, slovensko a európska únia], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22181, 22198], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, oficiálna rozvojová pomoc, slovensko a európska únia], ratings=[0.0], title_sk_SK=[L. Parízek v Bruseli na neformálnom zasadnutí ministrov pre rozvojovú spoluprácu], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[lukáš parízek attends informal meeting of development cooperation ministers in brussels], version=[1.3], folderId=[3335234], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3343701], title=[L. Parízek v Bruseli na neformálnom zasadnutí ministrov pre rozvojovú spoluprácu], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/text_fr_FR=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], title_sortable=[l. parízek v bruseli na neformálnom zasadnutí ministrov pre rozvojovú spoluprácu], createDate=[20180916194321], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180914000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180914000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180914000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], uid=[15_PORTLET_3344110], ddm/11341/text_hu_HU=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180914000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], type=[general], articleId=[3343755], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3343701], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180914000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180914000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3343701], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180914000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180914000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3343701], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3343701], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/text_it_IT=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Brusel (14. september) Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek. Ministri takisto prediskutovali výsledky angažovania sa EÚ pri prepojení humanitárnych a rozvojových aktivít v 6 vybraných pilotných krajinách (Čad, Irak, Mjanmarsko, Nigéria, Sudán a Uganda). Tento proces bol spustený s cieľom otestovať komplexný prístup intervencie na európskej úrovni, zahŕňajúci vonkajšie nástroje, aktivity inštitúcií EÚ a členských štátov. Diskusia rovnako potvrdila, že efektívna koordinácia si vyžaduje zvýšenie kolektívneho úsilia v oblasti prevencie, včasnej reakcie, budovania mieru a reakcie na krízy. Neformálne zasadnutie FAC/DEV bolo ukončené pracovným obedom, kde sa diskusia sústredila na budovaniu partnerstva EÚ s Afrikou, vychádzajúc z júnových záverov Európskej rady. Riešenie migračného problému si vyžaduje zásadnú sociálno-ekonomickú transformáciu afrického kontinentu, ktorá sa má uskutočniť aj vďaka vytváraniu pracovných miest, sociálnemu rozvoju a dobrej správe vecí verejných. Kľúčovými predpokladmi je taktiež nárast investícií, správna podnikateľská klíma a dobre pripravená pracovná sila. „Potrebujeme spolupracovať v oblasti budovania zdravého podnikateľského prostredia v partnerských afrických krajinách, čo by prilákalo potrebné zahraničné investície. Posilnenie presadzovania práva, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach spoločnosti, ako aj boj proti korupcii, sú zároveň nevyhnutnosťou,“ zdôraznil štátny tajomník L. Parízek.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Brusel (14. september) - Na neformálnom zasadnutí rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek, sa diskusia rozvojových ministrov zamerala na návrh vytvoriť nový Nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), spojením uvedených vonkajších politík EÚ. Diskusia prebieha v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Išlo o vôbec prvú politickú diskusiu od zverejnenia návrhu NDICI 14. júna. Prioritou pre SR je otázka migrácie, a to najmä zameranie sa na riešenie jej základných príčin v krajinách pôvodu a tranzitu. Rovnako dôležitým aspektom je pre SR zachovanie samostatného nástroja pre susedstvo (ENI). „Naši východní susedia a krajiny s ambíciou stať sa členom rodiny EÚ by mali mať aj samostatný nástroj pre túto víziu, šitý na mieru. Len takto dokážeme adekvátne reagovať na ich potreby a zvýšiť aj ich angažovanosť. Preto nepodporujeme zlúčenie susedskej politiky s ostatnými politikami EÚ,“ uviedol štátny tajomník L. Parízek.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[l. parízek v bruseli na neformálnom zasadnutí ministrov pre rozvojovú spoluprácu], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3343701], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[l. parízek v bruseli na neformálnom zasadnutí ministrov pre rozvojovú spoluprácu], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180914000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

Brussels (14 September) – At an informal meeting of the EU Foreign Affairs Council’s development segment, at which the Slovak Republic was represented by Lukáš Parízek, State Secretary of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs, the discussion among the development ministers was focused on the proposal of creating the new Neighbourhood, Development and International Cooperation Instrument (NDICI) by integrating the EU’s external policies in the relevant areas. The discussion was held in the context of the 2021-2027 EU budget negotiations. This has been the very first political discussion concerning this issue since the NDICI proposal was published on 14 June. Slovakia’s priority is the migration issue, particularly in terms of how its fundamental causes in countries of origin and transit can be resolved. An equally important issue for Slovakia is retaining the separate European Neighbourhood Instrument (ENI). 

 


“Our eastern neighbours, as well as countries aspiring to become members of the EU family, should have an independent, tailor-made instrument to help them make this vision come true. Only then can we adequately react to their needs and raise their level of commitment. This is why we do not support the integration of the neighbourhood policy with other policies of the EU,” said State Secretary Parízek.

 


The ministers also talked about the outcomes of EU engagement in integrating humanitarian and development activities in six selected pilot countries (Chad, Iraq, Myanmar, Nigeria, Sudan and Uganda). This process was started with the aim to test a comprehensive, all-European intervention approach. It includes external instruments, activities of EU institutions and EU member states. The discussion confirmed that effective coordination requires increased collective efforts in prevention, early reaction, peacebuilding and dealing with crises.

 


The FAC/DEV informal meeting was concluded with a business lunch where the discussion focused on setting up partnerships between the EU and Africa, drawing on the conclusions made at the June summit of the European Council. A solution to the migration issue will require an essential social and economic transformation of the African continent, which will be dependent on job creation, social development and good administration of public affairs. Other key conditions include increased investment, a good business environment and a well-prepared labour force. “We need to cooperate with African partners in the area of creating a healthy business environment, as this would attract the much needed foreign investment. In addition, it is necessary to reinforce enforcement of the law, the rule of law and good administration of public affairs at all levels of society, including the fight against corruption,” emphasized State Secretary Parízek.

20180914000000 false odbor ["[\"3343701\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Brussels (14 September) – At an informal meeting of the EU Foreign Affairs Council’s development segment, at which the Slovak Republic was represented by Lukáš Parízek, State Secretary of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs, the discussion among the development ministers was focused on the proposal of creating the new Neighbourhood, Development and International Cooperation Instrument (NDICI) by integrating the EU’s external policies in the relevant areas. The discussion was held in the context of the 2021-2027 EU budget negotiations. This has been the very first political discussion concerning this issue since the NDICI proposal was published on 14 June. Slovakia’s priority is the migration issue, particularly in terms of how its fundamental causes in countries of origin and transit can be resolved. An equally important issue for Slovakia is retaining the separate European Neighbourhood Instrument (ENI). ["null"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180716000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], entryClassPK=[3303470], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3303373], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], content=[

Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok.

 

Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. 

 

Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora.

 

V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.

20180716000000 false odbor ["[\"3303373\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[28321], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_ru_RU=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], viewCount=[28321], content_sk_SK=[

Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok.

 

Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. 

 

Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora.

 

V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.

20180716000000 false odbor ["[\"3303373\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_sk_SK=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_tr_TR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_ko_KR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180716000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3303373], ddm/11341/text_pt_BR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/anotacia_en_US=[The Eastern Partnership is an EU policy that has proven itself – since 2009 it has been serving as the most relevant modernization and pro-reform EU instrument for Eastern partners. We have achieved a whole set of goals in a complicated environment. This was said today (16 July) by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, during the meeting of the EU Foreign Affairs Council (FAC) in Brussels. “The set of 20 specific deliverables for 2020 is a useful instrument to stimulate reform processes in the countries of the Eastern Partnership. The Eastern Partnership simply delivers concrete results. Today, however, we must start thinking beyond the horizon of 2020 and determine how we are going to strengthen its political dimension, where we see the potential to enhance dialogue and cooperation, and to define new incentives for the countries of the Eastern Partnership.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3303373], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3303373], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180716161000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180716000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Ivan Korčok in Brussels: “The Eastern Partnership has results, it is time to begin thinking beyond 2020 and determine what is next for these countries”], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180717113422], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3303373], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3303373], ddm/11341/text_pl_PL=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3303470], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180716000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180716000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3303373], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], treePath=[30303, 2982055, 3295621], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180716000000], ddm/11341/text_be_BY=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3303373], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_en_US=[The Eastern Partnership is an EU policy that has proven itself – since 2009 it has been serving as the most relevant modernization and pro-reform EU instrument for Eastern partners. We have achieved a whole set of goals in a complicated environment. This was said today (16 July) by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, during the meeting of the EU Foreign Affairs Council (FAC) in Brussels. “The set of 20 specific deliverables for 2020 is a useful instrument to stimulate reform processes in the countries of the Eastern Partnership. The Eastern Partnership simply delivers concrete results. Today, however, we must start thinking beyond the horizon of 2020 and determine how we are going to strengthen its political dimension, where we see the potential to enhance dialogue and cooperation, and to define new incentives for the countries of the Eastern Partnership. The Eastern Partnership is a project of the EU intended to strengthen political rapprochement and economic integration between the EU and Armenia, Azerbaijan, Belarus, Georgia, Moldova and Ukraine. Specific forms of cooperation are defined for areas such as strengthening of institutions and public administration, economic development, energy and connectivity, mobility and human interactions. In relation to the Eastern Partnership, 2018 has been marked as the year that delivered results and effective communication on progress. Another item on the agenda of FAC discussion was Libya, with the ministers evaluating the current political development in the country where elections are expected to be held at the end of the year. For the EU, stabilization of Libya is key; it is linked to the overall security situation in the country and also affects migration flows to Europe. As State Secretary Korčok said, the preparations for the elections are of specific importance in this regard. “Elections are the only way to end the crisis and stabilize the political scene. However, there must be conditions prepared for them. Libya needs elections as a solution to its existing problems, not as an impetus to create new ones,” concluded State Secretary Korčok of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs, recalling that Libya remains a factor in achieving progress in the process of finding solutions to illegal migration in the Mediterranean region. During the working lunch, the ministers assessed the developments on the Korean peninsula after the series of summits and in the light of upcoming negotiations. They agreed that denuclearization is the only way for North Korea to become an accepted member of the international community. The easing of international sanctions is possible only after specific steps will have been taken by North Korea towards a total, verifiable and irreversible denuclearization.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3303373], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3303373], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3303373], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180716161000], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180716000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3303373], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, sr a eú, slovensko a európska únia], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22195, 22198], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, sr a eú, slovensko a európska únia], ratings=[0.0], title_sk_SK=[I. Korčok v Bruseli: „Východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[ivan korčok in brussels: “the eastern partnership has results, it is time to begin thinking beyond 2020 and determine what is next for these countries”], version=[1.2], folderId=[3295621], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3303373], title=[I. Korčok v Bruseli: „Východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/text_fr_FR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], title_sortable=[i. korčok v bruseli: „východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], createDate=[20180717113420], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180716000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180716000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], uid=[15_PORTLET_3304651], ddm/11341/text_hu_HU=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], type=[general], articleId=[3303468], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3303373], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180716000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180716000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3303373], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180716000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3303373], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3303373], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/text_it_IT=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[i. korčok v bruseli: „východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3303373], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[i. korčok v bruseli: „východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180716000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

The Eastern Partnership is an EU policy that has proven itself – since 2009 it has been serving as the most relevant modernization and pro-reform EU instrument for Eastern partners. We have achieved a whole set of goals in a complicated environment. This was said today (16 July) by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, during the meeting of the EU Foreign Affairs Council (FAC) in Brussels. “The set of 20 specific deliverables for 2020 is a useful instrument to stimulate reform processes in the countries of the Eastern Partnership. The Eastern Partnership simply delivers concrete results. Today, however, we must start thinking beyond the horizon of 2020 and determine how we are going to strengthen its political dimension, where we see the potential to enhance dialogue and cooperation, and to define new incentives for the countries of the Eastern Partnership.  

 

The Eastern Partnership is a project of the EU intended to strengthen political rapprochement and economic integration between the EU and Armenia, Azerbaijan, Belarus, Georgia, Moldova and Ukraine. Specific forms of cooperation are defined for areas such as strengthening of institutions and public administration, economic development, energy and connectivity, mobility and human interactions. In relation to the Eastern Partnership, 2018 has been marked as the year that delivered results and effective communication on progress.  

 

Another item on the agenda of FAC discussion was Libya, with the ministers evaluating the current political development in the country where elections are expected to be held at the end of the year. For the EU, stabilization of Libya is key; it is linked to the overall security situation in the country and also affects migration flows to Europe. As State Secretary Korčok said, the preparations for the elections are of specific importance in this regard. “Elections are the only way to end the crisis and stabilize the political scene. However, there must be conditions prepared for them. Libya needs elections as a solution to its existing problems, not as an impetus to create new ones,” concluded State Secretary Korčok of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs, recalling that Libya remains a factor in achieving progress in the process of finding solutions to illegal migration in the Mediterranean region.   

 

During the working lunch, the ministers assessed the developments on the Korean peninsula after the series of summits and in the light of upcoming negotiations. They agreed that denuclearization is the only way for North Korea to become an accepted member of the international community. The easing of international sanctions is possible only after specific steps will have been taken by North Korea towards a total, verifiable and irreversible denuclearization.

20180716000000 false odbor ["[\"3303373\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] The Eastern Partnership is an EU policy that has proven itself – since 2009 it has been serving as the most relevant modernization and pro-reform EU instrument for Eastern partners. We have achieved a whole set of goals in a complicated environment. This was said today (16 July) by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, during the meeting of the EU Foreign Affairs Council (FAC) in Brussels. “The set of 20 specific deliverables for 2020 is a useful instrument to stimulate reform processes in the countries of the Eastern Partnership. The Eastern Partnership simply delivers concrete results. Today, however, we must start thinking beyond the horizon of 2020 and determine how we are going to strengthen its political dimension, where we see the potential to enhance dialogue and cooperation, and to define new incentives for the countries of the Eastern Partnership. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740]}
  • ikonka galerie
    18.09.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia |
    Today (18 September) František Ružička, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, took part in the meeting of the EU General Affairs Council (GAC) in Brussels. As part of a packed agenda, the ministers dealt with the post-2020 Multiannual Financial Framework, legislative priorities for next year, the issue of rule of law in Poland and Brexit issues, as well as the agenda for the October European Council meeting.The policy debate of the ministers focused on the priorities that should be primarily covered as part of the new budget framework after 2020. The proposal reflects new challenges that the EU must currently face. These are, for example, strengthening of programmes focusing on citizens’ security, protection of external borders and also issues related to migration in the countries of origin. The cohesion countries, however, notified that these ambitions cannot be pursued to the detriment of traditional policies such as the cohesion policy and common agricultural policy.
  • ikonka galerie
    14.09.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Oficiálna rozvojová pomoc | Slovensko a Európska únia
    Brussels (14 September) – At an informal meeting of the EU Foreign Affairs Council’s development segment, at which the Slovak Republic was represented by Lukáš Parízek, State Secretary of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs, the discussion among the development ministers was focused on the proposal of creating the new Neighbourhood, Development and International Cooperation Instrument (NDICI) by integrating the EU’s external policies in the relevant areas. The discussion was held in the context of the 2021-2027 EU budget negotiations. This has been the very first political discussion concerning this issue since the NDICI proposal was published on 14 June. Slovakia’s priority is the migration issue, particularly in terms of how its fundamental causes in countries of origin and transit can be resolved. An equally important issue for Slovakia is retaining the separate European Neighbourhood Instrument (ENI).
  • ikonka galerie
    16.07.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia
    The Eastern Partnership is an EU policy that has proven itself – since 2009 it has been serving as the most relevant modernization and pro-reform EU instrument for Eastern partners. We have achieved a whole set of goals in a complicated environment. This was said today (16 July) by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, during the meeting of the EU Foreign Affairs Council (FAC) in Brussels. “The set of 20 specific deliverables for 2020 is a useful instrument to stimulate reform processes in the countries of the Eastern Partnership. The Eastern Partnership simply delivers concrete results. Today, however, we must start thinking beyond the horizon of 2020 and determine how we are going to strengthen its political dimension, where we see the potential to enhance dialogue and cooperation, and to define new incentives for the countries of the Eastern Partnership.
  • ikonka galerie
    26.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia
    The Slovak Republic supports the fight against human traffickers and for comprehensive protection of the borders of the European Union and a solution to the primary causes of migration in their places of origin. This was said today (26 June) in Luxembourg by Ivan Korčok, State Secretary of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, at the meeting of the EU General Affairs Council (GAC) during the discussion on the preparations for the European Council.
  • ikonka galerie
    20.06.2018
    | Slovensko a Európska únia
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok dnes (20. júna) vystúpil v Prahe na medzinárodnej konferencii o budúcnosti Európskej únie pod názvom Prague European Summit 2018. Spoločne s českým partnerom Alešom Chmelařom diskutovali o tom, kde sa dnes Európska únia nachádza, aký pokrok dosiahla od Bratislavského summitu v septembri 2016 a kde by mala byť o päť rokov...
  • ikonka galerie
    15.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Národný konvent o Európskej únii | SR a EÚ
    The Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic today (15 May) held another event within the series of the National Convention #WEAREEU (#MYSMEEÚ) at the Jessenius Faculty at Comenius University in Martin. The event was opened by Andrea Kalavská, Slovak Health Minister, Ján Danko, Dean of the Faculty, and Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic. “As we can hear voices putting the benefits of our membership in the EU and NATO in doubt from several sides, I consider it to be of real importance to recall again why we entered these organizations and why this is important for us even now. Although Slovakia has been an EU member state for 14 years already, more than a half of Slovaks are not clear about where Slovakia belongs to – to the East or to the West. Therefore, it is very important to have an open and critical discussion about what the West is and what EU membership brings to us,” stated Korčok in his address. In the first panel to follow, the State Secretary discussed with students the place of Slovakia in the EU and the priorities and ideas the young generation has about the future of the EU.
  • 11.05.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia |
    Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, represented Slovakia at the foreign affairs ministerial meeting in Cape Sounio, Greece, on 10-11 May, organized by Nikos Kotzias, Greece’s Foreign Affairs Minister. The discussion focused on the future of the EU, its enlargement and energy security.
  • ikonka galerie
    16.04.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia |
    The European Union strongly condemns the use of chemical weapons by the Syrian regime, including the recent attack on Douma that is a gross violation of international law. EU Ministers of Foreign Affairs view the targeted strikes of allies on military targets in Syria as specific measures with the aim to prevent further use of chemical weapons by the Syrian regime against its own population. This was said today (16 April) in the statement endorsed by the Foreign Affairs Council of EU member states in Luxembourg. The Slovak delegation at the meeting was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs. “The use of chemical weapons in Douma is another flagrant violation of international law which cannot go unheeded. It is necessary that we are clear about this: there were 12 resolutions on Syria submitted to the (UN) Security Council, six of which dealt with the use of chemical weapons against the civilian population. All of them were blocked. In this way a situation has evolved when the international community simply had to react to the crimes of the Syrian regime, which since 2013 has been violating UN SC resolutions and using chemical weapons against its own citizens. At the same time, it is clear that the issue of Syria must be resolved politically, and the Geneva process has no alternative. Therefore, it is necessary to intensify diplomatic efforts as much as possible, leading to the resumption of negotiations on the future peace of Syria,” said Korčok in his remarks.
  • ikonka galerie
    10.04.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia
    Within the series of events organised as part of the National Convent on EU (#MYSMEEÚ), the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic offered a discussion at the Technical University in Zvolen today (10 April). The opening remarks were delivered by Rudolf Kropil, Technical University Rector. After he spoke, Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, took the floor. “These days we are recalling several significant dates that are related to Slovakia’s accession to the EU and NATO, members of which we have been for 14 years now. Since from various parties there have been voices doubting the value of our membership in these organisations, I consider of utmost importance to remind ourselves why we entered the EU and why it still makes sense today,” stated Korčok at the beginning of his delivery.
  • ikonka galerie
    20.03.2018
    | Slovensko a Európska únia
    Today (20th March), the Council of the EU for General Affairs dealt with the proposal of conclusions of the EU Council meeting that will be held at the end of the week in Brussels. At the GAC meeting, the Slovak delegation was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs. One of the key issues to be negotiated by leaders on Thursday is international trade “which, for us, is a source of growth and jobs. That is also the reason why we consider the announced action to introduce import tariffs by the US unfounded from the economic viewpoint, moreover such action is going to harm us also politically. A spiral of counter-measures is the last thing we need,” stated Korčok. Korčok also confirmed support to currently held negotiations of Commissioner Malmström in Washington on an exemption for the EU as a whole.
  • ikonka galerie
    08.03.2018
    | Slovensko a Európska únia | Slovensko diskutuje o EÚ
    The position of Slovakia in the EU, opportunities for studying abroad, as well as the development of infrastructure – these were the topics discussed today (8 March) by students of high schools and universities at the University of Žilina with Alexander Micovčin, Director General at the Directorate General for European Affairs of the Slovak Foreign and European Affairs Ministry. “It is important to meet and talk together about what the European Union means for us, how we perceive its added value, as well as what we would like to change about the EU. For this the National Convention on the EU is an ideal platform," stated Micovčin in his opening address.
  • ikonka galerie
    06.03.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia |
    A meeting with the President of Albania, Ilir Meta, launched the program of the working visit paid by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, to Tirana on Tuesday (6 March) afternoon. The talks were dominated by current topics related to Albania’s EU integration process and the respective reform processes in the country with the emphasis laid on an extensive reform of justice and the progress in meeting five key priorities that are decisive for opening EU accession talks. During the talks, State Secretary Korčok confirmed the interest of the Slovak Republic in assisting Albania through sharing its own experience and know-how from the EU integration process, also including the CETIR (Centre for Experience Transfer from Integration and Reforms) program. “2018 can become a stepping stone for further progress by Albania on its road towards the EU. I would like to encourage you so that you continue in implementing the key reforms – neither because Brussels wants it nor because this will lead to the opening of the accession talks but because this will first of all help improve living conditions of ordinary people in this country," stated Korčok, who also talked with the President of Albania about bilateral relations and priorities in economic cooperation, as well as some regional issues including the Belgrade-Pristina dialogue.
  • ikonka galerie
    06.03.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia
    The European Union has gone through a range of crises in recent years – from the financial crisis, through the economic one to terrorism as a new phenomenon, as well as coping with Brexit. “Despite this or perhaps exactly because of it, the enlargement agenda is an important instrument of the Union, and nowadays it has been “tabled” again today. The enlarged EU will be better and stronger because stability is in our joint interest. Serbia can really play an important role and Slovakia is lending a helping hand in Serbia’s European integration efforts. This was the message today (6 March) by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, in a discussion with students of the Faculty of Political Sciences of the University of Belgrade. “It is your choice whether Serbia becomes an EU member or not. For Slovakia, it was a success story. The EU is not perfect – there are discussions and conflicts going on inside as well. However, for small states it is better to exist in an environment respecting established principles, in an environment in which these states can protect their interests. Do have a critical point of view but bear this in mind,” stated Korčok in the discussion directly following up on the State Secretary´s talks with Jadranka Joksimović, Minister of European Integration of the Republic of Serbia. The Serbian counterpart told him that the support for the country´s membership in the EU is rising among the citizens, overreaching 50 percent; however, there is also a certain factor of "patience fatigue" among candidate countries.
  • ikonka galerie
    26.02.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia
    The European Union appreciates the existing results of the reform efforts made by the government of Moldova and supports Moldova in its approximation to the EU. Along with this support we expect concrete results from Kishinev in the areas where changes are required – especially in the rule of law, fighting corruption and the establishment of a business environment that is favorable for developing the economy and the inflow of foreign investments. This was stated today (26 February) in the opening discussion of the February session of the Foreign Affairs Council (FAC) in Brussels, where the Slovak Republic was represented by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic.
  • 21.02.2018
    | Slovensko a Európska únia | Vyhlásenia a stanoviská ministerstva | Slovensko diskutuje o EÚ
    The Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic is organizing the National Convention on the European Union in 2018 entitled #MYSMEEÚ (#WEAREEU). The initiative will follow up on the discussions about the European Union held at Slovak universities last year. With the National Convention we are also becoming engaged in the pan-European dialogue of other EU member states with their citizens on the future direction of the European project. The introductory event of the National Convention on the EU will be held in Bratislava on 22 February 2018 attended by the three top constitutional leaders who will declare their adherence to their joint declaration issued on 23 October 2017 about the Slovak Republic’s European orientation and the need for intensive communication with the public. The National Convention on the EU will continue with seven discussions in the regions in cooperation with Slovak universities – we will especially engage the younger generation, whose future is most touched by the EU.
  • ikonka galerie
    20.02.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia
    Brussels (20 February) - State Secretary Lukáš Parízek held discussions today with other EU development ministers on current challenges of the development cooperation policy, including the suitable set up of relations with development partners and adequate funding of sustainable development. The informal meeting of the development section of the EU Foreign Affairs Council paid special attention to evaluation of the review process regarding external financial instruments of the EU. The ministers emphasized that these must be linked to the political priorities of the EU, as well reflecting the need to react to political and security challenges. “The new set up of the financial instruments should effectively react to current gaps in development cooperation, such as in the area of effective connection of development with security, which creates the fundamental framework for sustainable development,” underlined State Secretary Parízek. The need for streamlining decision-making processes, as well as making them more effective and flexible resonated strongly during the meeting. The ministers also agreed that public finances cannot be the only source of funding development objectives and challenges but that it is necessary to search for other innovative forms of financing, including engagement of the private sphere.
  • ikonka galerie
    12.12.2017
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia
    Preparations for the European Council ahead of the meetings in Brussels (on 14 and 15 December 2017) was the core issue discussed at the General Affairs Council (GAC) today (12 December). The Slovak delegation was led by State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, Ivan Korčok. In terms of the summit, he stated the following: “One of the clear political messages will be the launch of the member states´ cooperation in defence. The so-called PESCO (Permanent Structured Cooperation on security and defence) is a tangible outcome to which we have already committed at the Bratislava summit. However, we will be able to deem it successful only when this cooperation is reflected in building tangible capacities. It is very good that the leaders will supervise the realization.”
  • ikonka galerie
    11.12.2017
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia |
    The prospects of the Mideast Peace Process following US President Donald Trump´s decision to recognize Jerusalem as the capital city of Israel, as well as current developments in Iraq, Yemen, Lebanon, and Iran in light of defining the form of future cooperation with these countries vis-à-vis the EU’s strategic interests in the region, were the core topics of the Foreign Affairs Council (FAC) of the EU today (11 December). The Slovak delegation was led by State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic Ivan Korčok.
  • 08.12.2017
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia
    The European Commission today (8 December), after 249 days and 6 rounds of talks, announced a breakthrough in the talks on the UK leaving the European Union. In the published joint report from the negotiators, the European Commission recommended that the member states agree to sufficient progress in the talks and to move to the second phase of the negotiations on the settlement of future relations. In this context, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, Ivan Korčok, met with Andrew Garth, Ambassador of the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland to the Slovak Republic.
  • ikonka galerie
    05.12.2017
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia
    State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs SR, Ivan Korčok, attended a working luncheon of the EU foreign ministers and the US Secretary of State, Rex Tillerson, in Brussels today (5 December). The key discussion themes included issues of mutual relations, Iran’s nuclear program, the situation in the eastern area of Ukraine and relations with Russia as well as the Middle East peace process. This was the first EU-U.S. meeting at the foreign ministry level under the current American administration. The meeting confirmed the importance of Trans-Atlantic relations for the security and prosperity of people living on both sides of the Atlantic. “It is especially at the time of uncertainty, regional conflicts, a tense global security situation and much disinformation that we need to keep reminding about what our security stands on, its foundation is EU-US cooperation based on trust and common values,” noted State Secretary Korčok.