Activities

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180719000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180719000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], entryClassPK=[3310610], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3310427], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], content=[

Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.

 

Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek.

 

Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“.

 

 

 

Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti.

 

„Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek.

 

Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov.

 

Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). 

 

Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.

20180719000000 false odbor ["[\"3310427\"]"] ["[\"aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f\"]"] Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[1169], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/text_ru_RU=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], viewCount=[1169], content_sk_SK=[

Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.

 

Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek.

 

Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“.

 

 

 

Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti.

 

„Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek.

 

Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov.

 

Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). 

 

Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.

20180719000000 false odbor ["[\"3310427\"]"] ["[\"aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f\"]"] Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/text_sk_SK=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/text_tr_TR=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/text_ko_KR=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180719000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3310427], ddm/11341/text_pt_BR=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/anotacia_en_US=[Today, 19 July 2018, at the meeting of OSCE Permanent Council and in the presence of the representatives of all participating and partner states, Lukáš Parízek, State Secretary and Special Representative of the Minister of Foreign and European Affairs for Slovakia’s OSCE Chairmanship, presented priority areas of the Slovak chairmanship of the OSCE that the country will assume on 1 January 2019.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3310427], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3310427], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[kristína spišáková], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180719200400], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180719000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[In Vienna Lukáš Parízek presents priority areas for Slovakia’s chairmanship of OSCE], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180720145039], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3310427], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180719000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3310427], ddm/11341/text_pl_PL=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3310610], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180719000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180719000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3310427], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], treePath=[30303, 2982055, 3295621], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180719000000], ddm/11341/text_be_BY=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3310427], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/text_en_US=[Today, 19 July 2018, at the meeting of OSCE Permanent Council and in the presence of the representatives of all participating and partner states, Lukáš Parízek, State Secretary and Special Representative of the Minister of Foreign and European Affairs for Slovakia’s OSCE Chairmanship, presented priority areas of the Slovak chairmanship of the OSCE that the country will assume on 1 January 2019. Six months prior to the beginning of the Slovak Chairmanship, the State Secretary outlined its direction, which is set to be actively dealing with themes across the three OSCE dimensions. In his address, the State Secretary stressed the need to revisit dialogue as one of the most relevant instruments of multilateral cooperation and highlighted the role of multilateral cooperation in today’s dynamically developing world. He pointed to the need to boost multilateral cooperation in the spirit of joint goals set, based on an open dialogue by the participating parties. “We will be talking about building greater trust, that has been fading away among the member states, not only concerning the exchange of military information between individual member states but also the overall communication within OSCE so that tension would de-escalate,” stated Parízek The State Secretary also pointed to the need for solutions to the current conflicts in the OSCE region while emphasizing the importance of preventing, and not only responding to, emerging crises. “In the political and military areas, we are going to focus on conflicts that take place in the OSCE territory and our priority will be the conflict in Ukraine”. The State Secretary Parízek indicated an effort during the Slovak Chairmanship to address the needs of people and the general public also via international institutions, which should be the primary interest of multilateral cooperation. He informed that the goal of the Slovak Chairmanship is to apply a proactive approach and a lead-by-example principle when tackling the topics of today. “I am certain that important and demanding tasks are ahead of us. It does not mean, however, that we have to agree on everything, with everybody, and always. We can always, though, engage in dialogue. That we may be of different opinions can be taken for granted – this is exactly how we also may offer our stand when seeking common solutions” stated State Secretary Parízek in this regard. Introducing the priority areas that will dominate the OSCE agenda next year is a traditional part of preparations for the chairmanship. It is a big and important challenge for every country and this is why it is always an event that every year meets with significant interest by other participating states. The aim of Slovakia as the upcoming OSCE chairing country is to achieve that this largest regional grouping in the world, with 57 participating states, will remain a platform that will boost European and global security. Since January 2018 the Slovak Republic has been chairing the so-called OSCE Troika. In the first quarter of the year, the country chaired the Forum for Security Cooperation (FSC) and throughout 2018 Slovakia is leading the Mediterranean Contact Group (MCG). Addressing priority areas was the first official presentation about the direction of Slovakia’s Chairmanship in 2019. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3310427], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3310427], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3310427], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180719200400], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180719000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3310427], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, sr v medzinárodných organizáciách], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22196], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, sr v medzinárodných organizáciách], ratings=[0.0], title_sk_SK=[Lukáš Parízek vo Viedni predstavil rámcové priority nadchádzajúceho predsedníctva SR v OBSE], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[in vienna lukáš parízek presents priority areas for slovakia’s chairmanship of osce], version=[1.2], folderId=[3295621], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3310427], title=[Lukáš Parízek vo Viedni predstavil rámcové priority nadchádzajúceho predsedníctva SR v OBSE], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], ddm/11341/text_fr_FR=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], title_sortable=[lukáš parízek vo viedni predstavil rámcové priority nadchádzajúceho predsedníctva sr v obse], createDate=[20180720145034], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180719000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180719000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180719000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], uid=[15_PORTLET_3311008], ddm/11341/text_hu_HU=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180719000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], type=[general], articleId=[3310608], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3310427], userId=[1595130], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180719000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180719000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3310427], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180719000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180719000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3310427], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3310427], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/text_it_IT=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019. Šesť mesiacov pred začiatkom predsedníctva naznačil politické smerovanie slovenského predsedníctva, ktoré sa bude aktívne venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. V rámci svojho prejavu štátny tajomník zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. Vyzdvihol úlohu multilaterálnej spolupráce v dnešnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete. Poukázal na potrebu znovuzrodenia multilaterálnej spolupráce v duchu dosiahnutia spoločných cieľov adresovaných na základe otvoreného dialógu zúčastnených strán. "Budeme hovoriť o budovaní väčšej dôvery, ktorá sa vytratila v rámci členských štátov, nielen vo výmene vojenských informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v celkovej komunikácii v rámci OBSE, tak, aby sme de eskalovali napätie," informoval L. Parízek. Poukázal na potrebu riešenia súčasných konfliktov v regióne OBSE, pričom zdôraznil dôležitosť ich prevencie a nie len reakcie na vzniknuté krízy. „V politicko-vojenskej (oblasti) sa budeme sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“. Naznačil snahu slovenského predsedníctva o adresovania potrieb ľudí a verejnosti aj prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, čo by malo byť primárnym záujmom multilaterálnej spolupráce. Informoval, že cieľom slovenského predsedníctva bude proaktívny prístup a zásada ísť príkladom pri adresovaní aktuálnych tém súčasnosti. „Som si istý, že nás čaká dôležitá a náročná práca. Neznamená to, že sa musíme vždy na všetkom s každým zhodnúť. Vždy však môžeme viesť dialóg. Rôznosť názorov je samozrejmosť – práve takto môžeme aj my ponúknuť náš pohľad pri hľadaní spoločných riešení,“ uviedol v tejto súvislosti L. Parízek. Predstavenie rámcových tém, ktoré budú v nasledujúcom roku dominovať činnosti OBSE je tradičnou súčasťou príprav na predsedníctvo. To je pre každú krajinu veľkou a dôležitou výzvou a práve preto sa každoročne stretáva s výrazným záujmom ostatných účastníckych štátov. Cieľom Slovenska ako nadchádzajúcej predsedníckej krajiny OBSE je, aby toto najväčšie regionálne zoskupenie na svete s 57 účastníckymi štátmi zostalo platformou, ktorá posilní európsku a globálnu bezpečnosť. Slovenská republika je od januára 2018 súčasťou tzv. predsedníckej Trojky OBSE. V prvom štvrťroku sme predsedali Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS) a počas celého roka 2018 vedieme Stredomorskú kontaktnú skupinu (MCG). Predstavenie rámcových priorít je prvou oficiálnou prezentáciou smerovania slovenského predsedníctva v roku 2019.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Počas zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a za prítomnosti zástupcov všetkých účastníckych a partnerských štátov, dnes 19. júla 2018 predstavil štátny tajomník a osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE Lukáš Parízek, rámcové priority nastávajúceho slovenského predsedníctva, v OBSE, ktorého sa krajina ujme od 01. januára 2019.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[lukáš parízek vo viedni predstavil rámcové priority nadchádzajúceho predsedníctva sr v obse], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3310427], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[lukáš parízek vo viedni predstavil rámcové priority nadchádzajúceho predsedníctva sr v obse], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180719000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

Today, 19 July 2018, at the meeting of OSCE Permanent Council and in the presence of the representatives of all participating and partner states, Lukáš Parízek, State Secretary and Special Representative of the Minister of Foreign and European Affairs for Slovakia’s OSCE Chairmanship, presented priority areas of the Slovak chairmanship of the OSCE that the country will assume on 1 January 2019.

 

Six months prior to the beginning of the Slovak Chairmanship, the State Secretary outlined its direction, which is set to be actively dealing with themes across the three OSCE dimensions. In his address, the State Secretary stressed the need to revisit dialogue as one of the most relevant instruments of multilateral cooperation and highlighted the role of multilateral cooperation in today’s dynamically developing world. He pointed to the need to boost multilateral cooperation in the spirit of joint goals set, based on an open dialogue by the participating parties.  “We will be talking about building greater trust, that has been fading away among the member states, not only concerning the exchange of military information between individual member states but also the overall communication within OSCE so that tension would de-escalate,” stated Parízek


The State Secretary also pointed to the need for solutions to the current conflicts in the OSCE region while emphasizing the importance of preventing, and not only responding to, emerging crises. “In the political and military areas, we are going to focus on conflicts that take place in the OSCE territory and our priority will be the conflict in Ukraine”.

 

The State Secretary Parízek indicated an effort during the Slovak Chairmanship to address the needs of people and the general public also via international institutions, which should be the primary interest of multilateral cooperation. He informed that the goal of the Slovak Chairmanship is to apply a proactive approach and a lead-by-example principle when tackling the topics of today.

 

“I am certain that important and demanding tasks are ahead of us. It does not mean, however, that we have to agree on everything, with everybody, and always. We can always, though, engage in dialogue. That we may be of different opinions can be taken for granted – this is exactly how we also may offer our stand when seeking common solutions” stated State Secretary Parízek in this regard.  

 

Introducing the priority areas that will dominate the OSCE agenda next year is a traditional part of preparations for the chairmanship. It is a big and important challenge for every country and this is why it is always an event that every year meets with significant interest by other participating states.

 

The aim of Slovakia as the upcoming OSCE chairing country is to achieve that this largest regional grouping in the world, with 57 participating states, will remain a platform that will boost European and global security.  Since January 2018 the Slovak Republic has been chairing the so-called OSCE Troika. In the first quarter of the year, the country chaired the Forum for Security Cooperation (FSC) and throughout 2018 Slovakia is leading the Mediterranean Contact Group (MCG).  

 

Addressing priority areas was the first official presentation about the direction of Slovakia’s Chairmanship in 2019. 

20180719000000 false odbor ["[\"3310427\"]"] ["[\"aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f\"]"] Today, 19 July 2018, at the meeting of OSCE Permanent Council and in the presence of the representatives of all participating and partner states, Lukáš Parízek, State Secretary and Special Representative of the Minister of Foreign and European Affairs for Slovakia’s OSCE Chairmanship, presented priority areas of the Slovak chairmanship of the OSCE that the country will assume on 1 January 2019. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[aafe3821-b19b-40fd-9ecd-2bbf59915d2f]}
{ddm/11341/prislusnost-k-statu_vi_VN=[34835], scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], ddm/11341/prislusnost-k-statu_de_DE=[34835], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180717000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180717000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], entryClassPK=[3307068], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3306960], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], content=[

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.

 

Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018.

 

L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS).

Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. 

„Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek.

 

L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej  a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie.

 

Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce.

 

Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.

20180717000000 false odbor ["[\"3306960\"]"] ["[\"98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299\"]"] Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. ["[\"34835\"]"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_zh_CN=[34835], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], viewCount_sortable=[2167], ddm/11341/text_ru_RU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], viewCount=[2167], content_sk_SK=[

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.

 

Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018.

 

L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS).

Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. 

„Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek.

 

L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej  a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie.

 

Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce.

 

Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.

20180717000000 false odbor ["[\"3306960\"]"] ["[\"98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299\"]"] Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. ["[\"34835\"]"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/text_sk_SK=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_be_BY=[34835], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sk_SK=[34835], ddm/11341/text_tr_TR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/text_ko_KR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180717000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3306960], ddm/11341/text_pt_BR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/anotacia_en_US=[Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, held inter-ministerial consultations in Moscow and presented the Russian partners with two important ratification documents today (17 July 2018). Parízek´s talks with Vladimir Titov, Deputy Foreign Affairs Minister of the Russian Federation, summarized the state of play within political, parliamentary and economic cooperation, its legal and contractual basis, prospects for education and grant programs, and development of cultural and historical activities. The consultations were held as part of the plan for 2017-2018.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3306960], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3306960], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180717191200], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180717000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[The Slovak Republic presents ratification documents for the International Investment Bank and the International Bank for Economic Cooperation in Moscow today], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/prislusnost-k-statu_es_ES=[34835], modified=[20180719080226], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3306960], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180717000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_en_US=[34835], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3306960], ddm/11341/text_pl_PL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3307068], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180717000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_tr_TR=[34835], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sl_SL=[34835], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180717000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3306960], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], treePath=[30303, 2982055, 3295621], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/text_be_BY=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180717000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3306960], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_hu_HU=[34835], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/text_en_US=[Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, held inter-ministerial consultations in Moscow and presented the Russian partners with two important ratification documents today (17 July 2018). Parízek´s talks with Vladimir Titov, Deputy Foreign Affairs Minister of the Russian Federation, summarized the state of play within political, parliamentary and economic cooperation, its legal and contractual basis, prospects for education and grant programs, and development of cultural and historical activities. The consultations were held as part of the plan for 2017-2018. During the meeting, Parízek officially presented ratification documents regarding the protocols amending the agreements on International Investment Bank (IIB) and the International Bank for Economic Cooperation (IBEC) to the depository of the Ministry of Foreign Affairs of the Russian Federation. In doing so, Slovakia is significantly reinforcing the legal basis, making a way to extended trade and investment opportunities under international financial institutions. “The economic and trade cooperation of Slovakia and the Russian Federation is lagging behind the opportunities of both countries. The increasing economic growth gives opportunity to Slovak business entities in energy, electro-technology, engineering, the food industry and certification,” stated Parízek about the milestone in the relations. During his working meeting to Moscow, Parízek also held a meeting with IIB and IBEC representatives. In his address, Alexandru Florescu, Deputy Chairman of the IIB Board, pointed to the plans of both banks to harmonize their activities so that both banks effectively complement each other´s activities, thus maximizing their overall effect for the member countries. Denis Ivanov, Chairman of the IBEC Board, informed Parízek about results of the recent reform of the bank and financial instruments for realizing trade projects for Slovak business entities. In addition to Russia, both banks associate some CEE countries and countries like Mongolia, Vietnam and – in case of IIB – Cuba as well. While IIB plans rather to concentrate on long-term investments and project funding, IBEC specializes on providing commercial credits for small and mid-sized enterprises, business funding, and clients´ account management. The presentation of the two protocols by the Slovak Republic officially finalized the process of their ratification. An important part of the working visit included talks with Alexander Grushkov, Deputy Foreign Affairs Minister of the Russian Federation, during which Parízek informed him about key priorities and current preparations for Slovakia´s Chairmanship of the OSCE in 2019 and they both assessed the opportunities for cooperation. Slovak-Russian foreign trade turnover in 2017 reached €4.843 billion, which means growth of 18.45% compared to 2016. Trade limitations have made the Russian Government seek to modernize domestic production and attract foreign companies, especially through making localized production advantageous. The localization of production or delivery of capital goods for modernizing Russian companies represent prospective cooperation for Slovak companies as well.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3306960], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3306960], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pl_PL=[34835], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3306960], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180717191200], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180717000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3306960], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov], ratings=[0.0], title_sk_SK=[Slovenska republika dnes v Moskve odovzdala ratifikačné dokumenty Medzinárodnej investičnej banky a Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[the slovak republic presents ratification documents for the international investment bank and the international bank for economic cooperation in moscow today], version=[1.4], folderId=[3295621], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3306960], title=[Slovenska republika dnes v Moskve odovzdala ratifikačné dokumenty Medzinárodnej investičnej banky a Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], ddm/11341/text_fr_FR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], title_sortable=[slovenska republika dnes v moskve odovzdala ratifikačné dokumenty medzinárodnej investičnej banky a medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce], createDate=[20180719080223], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180717000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180717000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ru_RU=[34835], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180717000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], uid=[15_PORTLET_3308674], ddm/11341/text_hu_HU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_fr_FR=[34835], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180717000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pt_BR=[34835], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], type=[general], articleId=[3307066], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3306960], userId=[1595336], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ko_KR=[34835], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180717000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180717000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3306960], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180717000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180717000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], ddm/11341/prislusnost-k-statu_it_IT=[34835], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sr_RS=[34835], ddm/11341/prislusnost-k-statu_uk_UA=[34835], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3306960], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3306960], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/text_zh_CN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny. Rokovania L. Parízka s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Vladimírom Titovom v Moskve sumarizovali stav politickej, parlamentnej a hospodárskej spolupráce, zmluvno–právnej základne, perspektív vzdelávania, štipendijných programov a vývoja kultúrno-historických aktivít. Konzultácie boli súčasťou plánu stanoveného na roky 2017-2018. L. Parízek počas stretnutia oficiálne odovzdal do depozitára Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie ratifikačné listiny protokolov o zmene dohôd o Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a o Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Slovensko tak výrazne posilňuje právnu základňu, ktorou získava prístup k rozšíreným obchodným a investičným príležitostiam pod hlavičkou medzinárodných finančných inštitúcií. „Hospodárska a obchodná spolupráca Slovenska a Ruskej federácie zaostáva za možnosťami oboch krajín. Silnejúci hospodársky rast dáva priestor slovenským podnikateľským subjektom z energetiky, elektrotechniky, strojárstva, potravinárstva či certifikácie,“ zhodnotil významný míľnik vo vzťahoch L. Parízek. L. Parízek počas pracovnej návštevy Moskvy tiež absolvoval stretnutie s predstaviteľmi MIB a MBHS. Podpredseda predstavenstva MIB A. Florescu vo svojom prejave poukázal na plány obidvoch bánk zosúladiť svoje aktivity tak, aby sa obe banky vo svojej činnosti efektívne dopĺňali a maximalizovali tak svoj celkový efekt pre členské krajiny. Predseda predstavenstva MBHS D. Ivanov predstavil L. Parízkovi výsledky nedávnej reformy MBHS a finančné nástroje na realizáciu obchodných projektov pre slovenské podnikateľské subjekty. Obe banky vo svojich členských základniach okrem Ruska združujú niektoré z krajín strednej a východnej Európy a krajiny ako Mongolsko, Vietnam a v prípade MIB aj Kuba. Kým MIB plánuje vo väčšej miere sústreďovať na poskytovanie dlhodobého investičného a projektového financovania, MBHS sa špecializuje na poskytovanie komerčných úverov pre malé a stredné podniky, obchodné financovanie a vedenie klientskych účtov. Odovzdaním oboch protokolov sa zo strany SR oficiálne zavŕšil proces ich ratifikácie. Významnou súčasťou pracovnej cesty boli rokovania s námestníkom ministra zahraničných vecí Ruskej federácie A. Gruškovom, počas ktorých L. Parízek informoval o kľúčových prioritách a aktuálnych prípravách na predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE v roku 2019 a obe strany zhodnotili možnosti spolupráce. Obrat zahraničného obchodu Slovenska s Ruskou federáciou v 2017 dosiahol 4,843 miliárd eur, čo predstavuje obnovenie rastu o 18,45 % v porovnaní s rokom 2016. Obchodné obmedzenia nútia ruskú vládu modernizovať domácu výrobu a priťahovať zahraničné podniky, predovšetkým formou zvýhodnenej lokalizácie výroby. Lokalizácia výroby či dodávky investičných celkov na modernizáciu ruských podnikov predstavuje perspektívnu cestu aj pre slovenské firmy.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek dnes (17. júla 2018) absolvoval medziministerské konzultácie v Moskve a odovzdal ruským partnerom dve dôležité ratifikačné listiny.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[slovenska republika dnes v moskve odovzdala ratifikačné dokumenty medzinárodnej investičnej banky a medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3306960], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[slovenska republika dnes v moskve odovzdala ratifikačné dokumenty medzinárodnej investičnej banky a medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180717000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, held inter-ministerial consultations in Moscow and presented the Russian partners with two important ratification documents today (17 July 2018).
 

Parízek´s talks with Vladimir Titov, Deputy Foreign Affairs Minister of the Russian Federation, summarized the state of play within political, parliamentary and economic cooperation, its legal and contractual basis, prospects for education and grant programs, and development of cultural and historical activities.  The consultations were held as part of the plan for 2017-2018.
 

During the meeting, Parízek officially presented ratification documents regarding the protocols amending the agreements on International Investment Bank (IIB) and the International Bank for Economic Cooperation (IBEC) to the depository of the Ministry of Foreign Affairs of the Russian Federation.
 

In doing so, Slovakia is significantly reinforcing the legal basis, making a way to extended trade and investment opportunities under international financial institutions. “The economic and trade cooperation of Slovakia and the Russian Federation is lagging behind the opportunities of both countries. The increasing economic growth gives opportunity to Slovak business entities in energy, electro-technology, engineering, the food industry and certification,” stated Parízek about the milestone in the relations. 
 

During his working meeting to Moscow, Parízek also held a meeting with IIB and IBEC representatives. In his address, Alexandru Florescu, Deputy Chairman of the IIB Board, pointed to the plans of both banks to harmonize their activities so that both banks effectively complement each other´s activities, thus maximizing their overall effect for the member countries.  Denis Ivanov, Chairman of the IBEC Board, informed Parízek about results of the recent reform of the bank and financial instruments for realizing trade projects for Slovak business entities. In addition to Russia, both banks associate some CEE countries and countries like Mongolia, Vietnam and – in case of IIB – Cuba as well. While IIB plans rather to concentrate on long-term investments and project funding, IBEC specializes on providing commercial credits for small and mid-sized enterprises, business funding, and clients´ account management. The presentation of the two protocols by the Slovak Republic officially finalized the process of their ratification.
 

An important part of the working visit included talks with Alexander Grushkov, Deputy Foreign Affairs Minister of the Russian Federation, during which Parízek informed him about key priorities and current preparations for Slovakia´s Chairmanship of the OSCE in 2019 and they both assessed the opportunities for cooperation.
 

Slovak-Russian foreign trade turnover in 2017 reached €4.843 billion, which means growth of 18.45% compared to 2016. Trade limitations have made the Russian Government seek to modernize domestic production and attract foreign companies, especially through making localized production advantageous. The localization of production or delivery of capital goods for modernizing Russian companies represent prospective cooperation for Slovak companies as well.

20180717000000 false odbor ["[\"3306960\"]"] ["[\"98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299\"]"] Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, held inter-ministerial consultations in Moscow and presented the Russian partners with two important ratification documents today (17 July 2018). Parízek´s talks with Vladimir Titov, Deputy Foreign Affairs Minister of the Russian Federation, summarized the state of play within political, parliamentary and economic cooperation, its legal and contractual basis, prospects for education and grant programs, and development of cultural and historical activities. The consultations were held as part of the plan for 2017-2018. ["[\"34835\"]"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[98400705-7d43-46a7-9496-4b882b802299]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180716000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], entryClassPK=[3303470], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3303373], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], content=[

Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok.

 

Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. 

 

Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora.

 

V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.

20180716000000 false odbor ["[\"3303373\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[1099], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_ru_RU=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], viewCount=[1099], content_sk_SK=[

Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok.

 

Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. 

 

Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora.

 

V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.

20180716000000 false odbor ["[\"3303373\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_sk_SK=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_tr_TR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_ko_KR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180716000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3303373], ddm/11341/text_pt_BR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/anotacia_en_US=[The Eastern Partnership is an EU policy that has proven itself – since 2009 it has been serving as the most relevant modernization and pro-reform EU instrument for Eastern partners. We have achieved a whole set of goals in a complicated environment. This was said today (16 July) by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, during the meeting of the EU Foreign Affairs Council (FAC) in Brussels. “The set of 20 specific deliverables for 2020 is a useful instrument to stimulate reform processes in the countries of the Eastern Partnership. The Eastern Partnership simply delivers concrete results. Today, however, we must start thinking beyond the horizon of 2020 and determine how we are going to strengthen its political dimension, where we see the potential to enhance dialogue and cooperation, and to define new incentives for the countries of the Eastern Partnership.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3303373], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3303373], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180716161000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180716000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Ivan Korčok in Brussels: “The Eastern Partnership has results, it is time to begin thinking beyond 2020 and determine what is next for these countries”], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180717113422], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3303373], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3303373], ddm/11341/text_pl_PL=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3303470], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180716000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180716000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3303373], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], treePath=[30303, 2982055, 3295621], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180716000000], ddm/11341/text_be_BY=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3303373], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/text_en_US=[The Eastern Partnership is an EU policy that has proven itself – since 2009 it has been serving as the most relevant modernization and pro-reform EU instrument for Eastern partners. We have achieved a whole set of goals in a complicated environment. This was said today (16 July) by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, during the meeting of the EU Foreign Affairs Council (FAC) in Brussels. “The set of 20 specific deliverables for 2020 is a useful instrument to stimulate reform processes in the countries of the Eastern Partnership. The Eastern Partnership simply delivers concrete results. Today, however, we must start thinking beyond the horizon of 2020 and determine how we are going to strengthen its political dimension, where we see the potential to enhance dialogue and cooperation, and to define new incentives for the countries of the Eastern Partnership. The Eastern Partnership is a project of the EU intended to strengthen political rapprochement and economic integration between the EU and Armenia, Azerbaijan, Belarus, Georgia, Moldova and Ukraine. Specific forms of cooperation are defined for areas such as strengthening of institutions and public administration, economic development, energy and connectivity, mobility and human interactions. In relation to the Eastern Partnership, 2018 has been marked as the year that delivered results and effective communication on progress. Another item on the agenda of FAC discussion was Libya, with the ministers evaluating the current political development in the country where elections are expected to be held at the end of the year. For the EU, stabilization of Libya is key; it is linked to the overall security situation in the country and also affects migration flows to Europe. As State Secretary Korčok said, the preparations for the elections are of specific importance in this regard. “Elections are the only way to end the crisis and stabilize the political scene. However, there must be conditions prepared for them. Libya needs elections as a solution to its existing problems, not as an impetus to create new ones,” concluded State Secretary Korčok of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs, recalling that Libya remains a factor in achieving progress in the process of finding solutions to illegal migration in the Mediterranean region. During the working lunch, the ministers assessed the developments on the Korean peninsula after the series of summits and in the light of upcoming negotiations. They agreed that denuclearization is the only way for North Korea to become an accepted member of the international community. The easing of international sanctions is possible only after specific steps will have been taken by North Korea towards a total, verifiable and irreversible denuclearization.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3303373], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3303373], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3303373], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180716161000], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180716000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3303373], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, sr a eú, slovensko a európska únia], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22195, 22198], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, sr a eú, slovensko a európska únia], ratings=[0.0], title_sk_SK=[I. Korčok v Bruseli: „Východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[ivan korčok in brussels: “the eastern partnership has results, it is time to begin thinking beyond 2020 and determine what is next for these countries”], version=[1.2], folderId=[3295621], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3303373], title=[I. Korčok v Bruseli: „Východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/text_fr_FR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], title_sortable=[i. korčok v bruseli: „východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], createDate=[20180717113420], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180716000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180716000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], uid=[15_PORTLET_3304651], ddm/11341/text_hu_HU=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], type=[general], articleId=[3303468], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3303373], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180716000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180716000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3303373], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180716000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180716000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3303373], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3303373], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/text_it_IT=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. „Program napĺňania stanovených 20 konkrétnych cieľov do roku 2020 je užitočný nástroj stimulovania reformných procesov v krajinách Východného partnerstva. Východné partnerstvo jednoducho prináša reálne výsledky. Dnes však musíme začať myslieť za horizont 2020, povedať si, ako posilníme jeho politický rozmer, kde vidíme potenciál na posilňovanie dialógu a spolupráce a definovať nové stimuly pre štáty Východného partnerstva,“ povedal I. Korčok. Východné partnerstvo je projekt EÚ, ktorý sa zameriava na posilnenie politického zbližovania a hospodárskej integrácie Únie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Konkrétne formy spolupráce sú zadefinované pri posilňovaní inštitúcií a správy vecí verejných, ekonomickom rozvoji, energetike a konektivite, mobilite a medziľudských kontaktoch. Rok 2018 sa vo vzťahu k Východnému partnerstvu označuje ako rok dosahovania výsledkov a efektívnej komunikácie o pokroku. Ďalším z bodov diskusie FAC bola Líbya, v ktorej ministri zhodnotili aktuálny politický vývoj v krajine, kde sa koncom roka očakávajú voľby. Stabilizácia Líbye je kľúčová pre EÚ, keďže súvisí s celkovou bezpečnostnou situáciou v štáte s dopadmi aj na migračné toky do Európy. Ako to konštatoval I. Korčok, osobitne dôležitá v tejto súvislosti je príprava volieb. „Voľby sú jedinou cestou pre ukončenie krízy a stabilizáciu politickej scény. Musia byť pre ne však vytvorené podmienky. Líbya potrebuje voľby ako riešenie existujúcich problémov, a nie ako podnet na vytvorenie nových,“ konštatoval štátny tajomník MZVaEZ SR, ktorý pripomenul, že Líbya zostáva kľúčovým faktorom k pokroku pri riešení nelegálnej migrácie v oblasti Stredozemného mora. V diskusii počas pracovného obeda sa ministri venovali hodnoteniu vývoja na Kórejskom polostrove po sérii summitov a v predzvesti pripravovaných rokovaní. Zhodli sa, že denuklearizácia je jedinou cestou k tomu, aby sa KĽDR stala platným členom medzinárodného spoločenstva. Zmiernenie medzinárodných sankcií je možné až po konkrétnych krokoch KĽDR smerom k úplnej, overiteľnej a neodvratnej denuklearizácii.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Východné partnerstvo je politika EÚ, ktorá sa osvedčila – od roku 2009 slúži ako najdôležitejší modernizačný a pro-reformný nástroj EÚ pre východných partnerov. Dosiahli sme v nej rad úspechov a v zložitom prostredí. Povedal to dnes (16. júla) štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[i. korčok v bruseli: „východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3303373], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[i. korčok v bruseli: „východné partnerstvo má výsledky, je načase začať myslieť za horizont 2020 a povedať si, ako s týmito krajinami ďalej.”], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180716000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

The Eastern Partnership is an EU policy that has proven itself – since 2009 it has been serving as the most relevant modernization and pro-reform EU instrument for Eastern partners. We have achieved a whole set of goals in a complicated environment. This was said today (16 July) by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, during the meeting of the EU Foreign Affairs Council (FAC) in Brussels. “The set of 20 specific deliverables for 2020 is a useful instrument to stimulate reform processes in the countries of the Eastern Partnership. The Eastern Partnership simply delivers concrete results. Today, however, we must start thinking beyond the horizon of 2020 and determine how we are going to strengthen its political dimension, where we see the potential to enhance dialogue and cooperation, and to define new incentives for the countries of the Eastern Partnership.  

 

The Eastern Partnership is a project of the EU intended to strengthen political rapprochement and economic integration between the EU and Armenia, Azerbaijan, Belarus, Georgia, Moldova and Ukraine. Specific forms of cooperation are defined for areas such as strengthening of institutions and public administration, economic development, energy and connectivity, mobility and human interactions. In relation to the Eastern Partnership, 2018 has been marked as the year that delivered results and effective communication on progress.  

 

Another item on the agenda of FAC discussion was Libya, with the ministers evaluating the current political development in the country where elections are expected to be held at the end of the year. For the EU, stabilization of Libya is key; it is linked to the overall security situation in the country and also affects migration flows to Europe. As State Secretary Korčok said, the preparations for the elections are of specific importance in this regard. “Elections are the only way to end the crisis and stabilize the political scene. However, there must be conditions prepared for them. Libya needs elections as a solution to its existing problems, not as an impetus to create new ones,” concluded State Secretary Korčok of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs, recalling that Libya remains a factor in achieving progress in the process of finding solutions to illegal migration in the Mediterranean region.   

 

During the working lunch, the ministers assessed the developments on the Korean peninsula after the series of summits and in the light of upcoming negotiations. They agreed that denuclearization is the only way for North Korea to become an accepted member of the international community. The easing of international sanctions is possible only after specific steps will have been taken by North Korea towards a total, verifiable and irreversible denuclearization.

20180716000000 false odbor ["[\"3303373\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] The Eastern Partnership is an EU policy that has proven itself – since 2009 it has been serving as the most relevant modernization and pro-reform EU instrument for Eastern partners. We have achieved a whole set of goals in a complicated environment. This was said today (16 July) by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, during the meeting of the EU Foreign Affairs Council (FAC) in Brussels. “The set of 20 specific deliverables for 2020 is a useful instrument to stimulate reform processes in the countries of the Eastern Partnership. The Eastern Partnership simply delivers concrete results. Today, however, we must start thinking beyond the horizon of 2020 and determine how we are going to strengthen its political dimension, where we see the potential to enhance dialogue and cooperation, and to define new incentives for the countries of the Eastern Partnership. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740]}
  • 19.07.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR v medzinárodných organizáciách
    Today, 19 July 2018, at the meeting of OSCE Permanent Council and in the presence of the representatives of all participating and partner states, Lukáš Parízek, State Secretary and Special Representative of the Minister of Foreign and European Affairs for Slovakia’s OSCE Chairmanship, presented priority areas of the Slovak chairmanship of the OSCE that the country will assume on 1 January 2019.
  • 17.07.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov |
    Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, held inter-ministerial consultations in Moscow and presented the Russian partners with two important ratification documents today (17 July 2018). Parízek´s talks with Vladimir Titov, Deputy Foreign Affairs Minister of the Russian Federation, summarized the state of play within political, parliamentary and economic cooperation, its legal and contractual basis, prospects for education and grant programs, and development of cultural and historical activities. The consultations were held as part of the plan for 2017-2018.
  • 16.07.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia
    The Eastern Partnership is an EU policy that has proven itself – since 2009 it has been serving as the most relevant modernization and pro-reform EU instrument for Eastern partners. We have achieved a whole set of goals in a complicated environment. This was said today (16 July) by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, during the meeting of the EU Foreign Affairs Council (FAC) in Brussels. “The set of 20 specific deliverables for 2020 is a useful instrument to stimulate reform processes in the countries of the Eastern Partnership. The Eastern Partnership simply delivers concrete results. Today, however, we must start thinking beyond the horizon of 2020 and determine how we are going to strengthen its political dimension, where we see the potential to enhance dialogue and cooperation, and to define new incentives for the countries of the Eastern Partnership.
  • 12.07.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a NATO
    “The Slovak Republic has been investing into modernisation of its armed forces, increasing its readiness and serviceability and in this way also fulfilling the goals that we are jointly setting for ourselves in NATO. When safeguarding our security there is no better and cheaper alternative for Slovakia than NATO”, stated Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs during the summit of leaders of the North Atlantic Alliance countries that took place on 11-12 July 2018 in Brussels.
  • 26.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia
    The Slovak Republic supports the fight against human traffickers and for comprehensive protection of the borders of the European Union and a solution to the primary causes of migration in their places of origin. This was said today (26 June) in Luxembourg by Ivan Korčok, State Secretary of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, at the meeting of the EU General Affairs Council (GAC) during the discussion on the preparations for the European Council.
  • 25.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    The current dynamics in mutual EU-NATO relations represents a big step forward and a motivation for the future. It is a logical answer to current security challenges that call for joint and coordinated actions by us all as a way of contributing to peace and security. This was said today (25 June) in Luxembourg by Ivan Korčok, State Secretary of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, during the joint meeting of the Foreign Affairs Council (FAC) and Council of Ministers of Defence on the topic of security and cooperation in the area of defence.
  • 19.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a V4
    The future of the European Union and the search for answers to foreign policy and security challenges, among which are hybrid threats and migration as well as, for instance, relations with Russia and the future of the Eastern Partnership, dominated the joint meeting of V4 foreign affairs ministers and five Nordic and three Baltic states in Stockholm today (19 June). The delegation of the Slovak Republic was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic. The ministers stated that nowadays Europe cannot rely only on its own viability but that it is in its existential interest to also take care of the stability and security of its own neighbourhood – both at the east and south. It is high time to admit that in the EU neighbourhood there is a fight for positions with other strategic stakeholders, especially Russia, along with various external factors, including the unstable situation in eastern Ukraine and ongoing war in Syria as well as the existing war of propaganda happening at the same time. “In relation to the EU´s Eastern Partnership it is necessary to continue in building the targeted strategy we adopted in March this year, which defines twenty tangible outcomes for our partner countries by 2020. We must push for reforms that would really bring tangible benefits for citizens of these countries,” said Korčok.
  • 19.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a NATO
    Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic and the Special Representative for the Slovakia’s Chairmanship of the Organization for Security and Co-operation in Europe (OSCE), met with James Appathurai, NATO´s Deputy Assistant Secretary General for Political Affairs and Security Policy, on 19 June 2018 and emphasized Slovakia´s adherence to Euro-Atlantic values and principles. “Slovakia remains a responsible ally,” he said and informed about increasing its defence expenditures to 1.6% of GDP by 2020 to achieve the 2% threshold in 2024. “Slovakia will use these resources for modernization of the crucial equipment of our armed forces," Parízek stressed.
  • 15.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    On the occasion of the 25th anniversary of Slovakia joining the Council of Europe and also the 20th anniversary of the membership of the Slovak Republic in the Council of Europe Development Bank (CEB), the 53rd joint meeting of CEB bodies was held today (15 June) in Bratislava.
  • 14.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR v medzinárodných organizáciách
    Addressing the security needs of Jewish communities was the focus of an event co-organized by the OSCE Office for Democratic Institutions and Human Rights (ODIHR) and the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, in co-operation with the Ministry of Interior of the Slovak Republic, the Jewish Community of Bratislava/Slovakia and the Museum of Jewish Culture, on 14 June 2018. The event brought together Slovak law-enforcement and Jewish community representatives, as well as officials from other relevant Ministries and NGOs, to raise awareness on issues related to ensuring security for Jewish communities. Discussions focused on co-operation between law-enforcement agencies and Jewish communities in Slovakia and the challenges, opportunities and recommendations for such co-operation in the future.